Svetový husľový virtuóz RASTISLAV ŠIPOŠ koncertoval v Malej Synagóge v Trnave.

Ako jediný na Slovensku koncertuje na vlastných talianskych cremonských nástrojoch husľový virtuóz Rastislav Šipoš. Používa husle Carlo Bergonzi 1742 a Giuseppe Guarneri del Gesú 1732, violu Andrea Guarneri 1678 spolu so vzácnymi majstrovskými sláčikmi: F. X. Tourte, D. Peccatte, E. Pajeot, J. P. M. Persoit, N. Kittel. Hrou na tietomajstrovské nástroje napĺňa zvukový ideál a posúva hranice slovenského interpretačného umenia na najvyššiu svetovú úroveň.

Program koncertu v Trnave:
Rastislav Šipoš : Očarenie
Rastislav Šipoš: Devínska (premiéra)
Johan Sebastian Bach: Sonáta č. 1. g mol – časti: Adagio, Fuga, Siciliano, Presto
Rastislav Šipoš: Modrý obraz
Rastislav Šipoš: Chvála zeme
Igor Stravinskij: Elégia
Rastislav Šipoš: Skalná fantázia
Štefan Ľúby: Švihrovská
Franz Schubert: Ave Mária

Prečo sú husle talianskych majstrov z 18. storočia také nenapodobiteľné a vzácne. Súčasťou životného štýlu úspešných a rozhľadených ľudí je aj návšteva koncertov vážnej hudby. Napriek tomu, že dnes dominujú iné štýly, hodnoty hudobných diel napísaných pre sláčikový orchester či menšie teleso pretrvávajú a stále nachádzajú nových poslucháčov. Základ výsledného zvuku melódií vytvára jeden z historicky najpopulárnejších hudobných nástrojov – husle. Ľudstvo v snahe napodobniť krásny spev – bel canto – potrebovalo dlhý čas, kým sa zrodil hudobný nástroj vhodný zhostiť sa tejto neľahkej úlohy. Majstri výrobcovia museli byť odborníkmi v akustike, poznať rezonanciu dreva, byť zručnými rezbármi a mať estetické cítenie pri lakovaní a celkovej úprave nástroja.

Zlatý vek: od stredoveku po Cremonu V stredoveku boli sláčikové nástroje rozšírené najmä vo Francúzsku a v Nemecku, v Taliansku boli vtedy v obľube nástroje brnkacie. Napriek tomu sa prvé sláčikové nástroje dnešného typu objavujú práve v Taliansku vďaka výborným klimatickým podmienkam, dostatku rezonančného dreva a geniálnym tvorcom. Môžeme spomenúť mená ako Gasparo di Bertolotti, zvaný Gasparo da Saló, z Brescie či Andrea Amati z Cremony. Postupne sa výroba udomácnila i v ďalších mestách – Benátkach, Miláne, Florencii... Najviac svetovej slávy a uznania však získala Cremona reprezentovaná legendárnymi menami: Niccoló Amati – učiteľ geniálneho Antonia Stradivariho, Andrea Guarneri, Carlo Bergonzi či Lorenzo Storioni... Cremonskí majstri zanechali počas 150-ročného slávneho obdobia asi dvadsaťtisíc skvelých majstrovských nástrojov. Sú charakteristické zvukovou dokonalosťou, nenapodobiteľnou príťažlivou farbou tónu, kvalitným rezonančným materiálom, precíznym vypracovaním do najmenších detailov, ako aj osobitým rukopisom tvorcov. Neprekonateľný je „cremonský lak“, ktorý dáva vyniknúť kráse použitého dreva a pomáha kvalite šírenia zvuku. Po roku 1800 upadá skvelé husliarske umenie v Európe v dôsledku vyhynutia balzamového smreka, ktorý bol rozhodujúcim komponentom na prípravu cremonského laku.

Husle za milióny eur . Neoddeliteľnou súčasťou huslí je sláčik. Často je nedocenený, hoci značne ovplyvňuje virtuóznu hru, pregnantnosť rytmu a vyťahuje z nástroja celú farebnú paletu tónu. Veľký podiel na jeho zdokonalení a tvare sláčika má geniálny francúzsky majster Francois Xavier Tourte, zvaný Le Jeunne, z Paríža. Pôvodným povolaním bol hodinár. Vzácne majstrovské sláčiky sú zhotovené z brazílskeho fernambuku, palisandra, arabského kra-ruže, tzv. hadieho dreva, ebenu. Bývajú zdobené slonovinou, perleťou, drahými kovmi, zlatom... V dejinách výroby sláčikových nástrojov pracovalo i v súčasnosti pôsobí cca tritisíc majstrov – husliarov i výrobcov slákov. Majú celosvetový význam pre obohatenie hudobnej kultúry. Ich výrobky podľa druhu a kategórie kvality dosahujú cenu od 10 000 až do neuveriteľných 1 200 000 eur. Cenníky nástrojov sa aktualizujú každých päť rokov o 20 – 30 % smerom nahor. Husle od Antonia Stradivariho z roku 1721 s názvom Lady Blunt boli na nedávnej aukcii predané za 16 miliónov dolárov.

Fotogaléria k článku

Návrat hore