Miloš Balgavý - Lektorský posudok knihy.

Lektorský posudok

Predmetom posúdenia je publikácia o živote a diele poprednej osobnosti slovenskej modernej keramiky Miloša Balgavého (1925 – 1999), ktorej editorom je jeho syn Miloš Balgavý ml. V prológu monografie vyslovuje svoje poďakovanie všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby naša umenovedná literatúra bola obohatená o ďalší článok svojho reťazca, rovnako má úvodné slovo ako jedna z autoriek aj Beáta Balgavá, jeho maželka.
Úvodná štúdia Myslenie tvorbou z pera Dagmar Poláčkovej, výtvarnej teoretičky a dlhoročnej kurátorky zbierky úžitkového umenia a dizajnu v Slovenskej národnej galérii, nám v krátkom historickom exkurze približuje miesto a poslanie legendárnej Školy umeleckých remesiel v Bratislave (1929 – 1939) v kontexte jej súdobého pôsobenia aj na neskorší vývoj keramického umenia u nás. Miloš Balgavý vstupuje na túto scénu na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia a jeho tvorba už v priebehu niekoľkých rokov dosahuje také výtvarné a remeselné kvality, že sa ocitá medzi prvými, na ktorých novozaložený Kabinet úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva SNG upriamuje svoju pozornosť. Autorka prezentuje kolekciu artefaktov získanú z ateliéru Miloša Balgavého, ktoré v priebehu jeho života boli do zbierky zakúpené z výstav či priamo ako ateliérový výber. Predstavuje diela z hľadiska typológie, umeleckých a estetických znakov, formálnych a dekoratívnych prvkov. K tomuto pohľadu pristupuje vecne a konzekvetne v intenciách klasickej umenovednej metodiky. Zdôrazňuje predovšetkým kreatívny a iniciatívny prínos autora do rozvíjajúceho sa odboru priemyselného dizajnu u nás.
Keramická fantastika exteriéru je názov fundovanej štúdie Dany Janáčkovej odbornej pracovníčky Záhorskej galérie v Senici, kurátorky dvoch súborných výstav Miloša Balgavého v tejto galérii (1992, 1995). V úvode svojho textu sa venuje autorovým študentským rokom a impulzom, ktoré udali smer jeho ďalšieho umeleckého života. V širšom teoretickom a historickom zábere konfrontuje keramickú tvorbu Miloša Balgavého so súdobím dianím vo sfére voľného umenia, maliarstva a sochárstva i jeho radikálny vstup do ďalšieho vývoja industriálneho i ateliérového dizajnu.
Ťažiskom príspevku Dany Janáčkovej je však prezentácia autora ako keramického sochára, ktorého veľmi intenzívne zaujal mestský exteriér, tvár intravilánu i parková architektúra. Miloš Balgavý v šesťdesiatych rokoch už vďaka voľnejšej politickej klíme sa stáva rozhľadeným aj vo svetovom sochárskom dianí, ale ako autorka píše „ ...bol predovšetkým sám sebou, dôsledne si uchovával svoju jedinečnú kontinuitnú líniu, budovanú vlastnými tvorivými kvalitami.“
Na základe princípov geometrickej aj figurálnej abstrakcie sa nebráni ani nekeramickým materiálom napr. železobetón, avšak zostáva naďalej pevne a nerozlučiteľne zviazaný s keramickou matériou. Tieto hmoty, šamot a červenica, sa stávajú aj žriedlom pre experimentálne kroky v stvárňovaní rôznych povrchov a farebných riešení. Autorka zvlášť zdôrazňuje Balgavého interdisciplinárne presahy k iným médiám (maľbe a sochárstvu), sprevádza a predstavuje jeho bohatú tvorbu v priebehu nasledujúcich desaťročí. Opisuje mnohé diela z formálneho aj obsahového hľadiska. Analyzuje ich v kontexte nielen slovenského, ale aj európskeho výtvarného diania. Prezentuje exteriérové diela, z ktorých časť už má možnosť čitateľ vidieť len na fotografiách. Text sa nevyhýba ani informáciám zo súkromného života a osobných peripétií umelca.
Stať je doplnená bohatým poznámkovým aparátom, ktorý podrobnejšie vysvetľuje faktá a konštatácie v príspevku ako aj veľmi podrobným zoznamom literárnych prameňov. Dana Janáčková touto svojou štúdiou preukazuje, že patrí medzi etablovaných odborníkov a znalcov bohatej tvorby Miloša Balgavého.
Osviežením teoretických štúdií pre čitateľa bude zaiste príspevok Štefana Zajíčka, riaditeľa Záhorskej galérie v Senici, Spomienka na keramikára Miloša Balgavého. Vychádzajúc zo svojich osobných stretnutí s výtvarníkom nám ho približuje z ľudskej stránky, ako perfekcionistu, profesionála a citlivého umelca, slobodného človeka.
Kapitolu Život, dizajn a voľná tvorba interiéru spracovala teoretička výtvarného umenia, odborná pracovníčka Galérie Jána Koniarka v Trnave, Beáta Balgavá, nevesta – manželka Miloša Balgavého ml. Táto ťažisková textová časť publikácie sa svojim poňatím zásadne líši od predchádzajúcich kapitol. Autorka si zvolila formu komentovaného curiculum vitae s prehľadnými časovými úsekmi, ktoré prestupuje chronologicky odborný umenovedný text kratších a dlhších rozsahov (analýza tvorby, úvodné slová z vernisáží, citáty z katalógov a článkov, popis a obsah výstav) podčiarknuté farebnou typografiou. V časovej postupnosti tu pred nami defiluje pestrá škála kreatívnych a výstavných aktivít umelca, spoznávame hlbšie jeho interiérovú komornú tvorbu i dizajn stolovacích doplnkov a nespočetné množstvo foriem a farieb keramických nádob. V literárnych opusoch Organické obdobie, Sochárske obdobie a dizajn, Reliéfy a maľba glazúrou a ď., sa čitateľ má možnosť oboznámiť aj s ukážkami tvorby, konkrétnymi artefaktmi. Tento diel je aj bohato ilustrovaný čiernobielymi súkromnými fotografiami z osobného archívu rodiny i iných zdrojov. Z tohto pohľadu má text vysokú výpovednú hodnotu, nielen ako teoretický materiál, ale aj ako faktografický sumár. Z obsahu literárnych segmentov cítiť nezvyčajné fluidum osobnej úcty k autorovi a uznania jeho diela i privátne očarenie aurou osobnosti a rozmerom ľudskosti.
Celková dramaturgia state sa vyznačuje aj zhľadiska grafického dizajnu (Pavel Choma) vysokou kvalitou, čistou koncepciou, sviežosťou a prehľadnosťou, ktorá pravdepodobne zabezpečí aj čitateľskú úspešnosť diela nielen u odbornej ale aj u širokej verejnosti.
Kniha obsahuje aj kompletný súpis výstav (samostatných, kolektívnych), zoznam realizovaných diel v architektúre aj parkovú keramiku, zastúpenie v umeleckých zbierkach rôznych inštitúcií i poznámku o jedinom vyznamenaní pre autora...
Epilógom textovej časti, ktorá oddeľuje obrazovú časť je Aj báseň z pera Juraja Žemberu.
Bohatá obrazová časť na vyše 100 stranách dokumentuje na sugestívnych čiernobielych portrétoch postavu keramikára Miloša Balgavého, neúnavného tvorcu a experimantátora, výraznú osobnosť slovenského výtvarného umenia a priekopníka keramického dizajnu.
Farebné fotografie jednotlivých diel (autor Jana Hojstričová a ď.), pohľady do interiérov, výstavných inštalácií, detaily povrchov a štruktúr tvoria samostatnú a výpravnú časť monografie.
Záverom je možné konštatovať, že editor (Miloš Balgavý ml.) i kolektív autorov (textov, fotografií a grafického dizajnu) pracovali na vysokej profesionálnej úrovni, s veľkou trpezlivosťou a maximálnym pracovným nasadením. Publikácia už v tomto finálnom štádiu nesie znaky exkluzivity nielen z formálneho ale aj obsahového hľadiska. Po prečítaní jej elektronickej verzie sa dá bez zveličovania konštatovať, že pravdepodobne sa stane pilierom slovenskej umenovednej literatúry v odbore úžitkového umenia a dizajnu, čo samozrejme môžeme a musíme úprimne privítať.

V Bratislave, december 2010 PhDr. Ágnes Schramm

Návrat hore