Karol Kállay - Súvislosti - Recenzia knihy

Marián Pauer - Súvislosti
Martin, vydavateľstvo Matice Slovenskej 2007

Knižná revue 2008/10

Hľadanie súvislostí
Vydavateľstvo Matice slovenskej predstavilo publikáciu Súvislosti. Zbierku čiernobielych fotografií pripravili spoločne fotograf Karol Kállay s publicistom a historikom fotografie Mariánom Pauerom. Krstnými rodičmi diela sa stali manželia Feldekovci. Do života ju uviedli v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave. Krst knihy bol spojený s komornou prezentáciou fotografií a osobným komentárom ich autora.

Stretnutie s fotografiami Karola Kállaya považujem už samo osebe za zážitok. V prípade Súvislostí je vďaka výberu fotografií a ich zoradeniu, a v nemalej miere eseje Mariána Pauera, zážitok mnohonásobne umocnený. Kniha sa vymyká z radu nielen atypickým formátom, ale najmä svojou filozofiou. Je to vlastne akási výzva na dialóg, ktorú Pauer formuluje slovami: „Kállayove fotografie vyvolávajú asociácie, divák si pri nich môže klásť otázky. A je len na ňom, či nájde aj odpovede. Fotograf mu nič nepodsúva, len nastoluje témy. Nie je to hra na slepú babu, ale ponuka na dialóg. O jeho úrovni rozhodujú vždy obe zúčastnené strany. Fotograf sa svojej úlohy zhostil, lebo vždy ide na doraz. Nech je téma akákoľvek. Na rade je divák jeho záberov. Ako odpovie? Naladí sa na rovnakú vlnovú dĺžku?“

Kállayove fotografie sú akési fotoromány v skratke. Vyvolávajú spomienky, ale aj inšpirujú k rozprávaniu príbehov, ktoré sa možno stali, alebo mohli stať. Najmä však nútia hľadať súvislosti. A zamýšľať sa nad krajinou i ľuďmi u nás i inde, kedysi a dnes, či životom a časom vôbec, bez ohľadu na mapu a kalendár.

Opustené čižmy kdesi pri rozostavanom potrubí v zdevastovanej krajine oproti záberu na políčka a roľníkov bez techniky, námestie zaľudnené turistami a holubmi oproti osamelosti dvoch prázdnych stoličiek so zabudnutým klobúkom, či dve unavené staré ženy s nákupom - jedna roku 1962 v USA, druhá roku 1999 kdesi v Grécku.

Bolo by zaujímavé vedieť, z koľkých čiernobielych fotografií svojej celoživotnej tvorby vyberal ich autor Karol Kállay. Veď niektoré sú zo štyridsiatych rokov 20. storočia, iné aj z roka 2006. Neviem z koľkých fotografií neskôr zostavoval knihu známy odborník (pripomeňme si hoci aj jeho spoluprácu na publikáciách Martina Martinčeka), kurátor (s K. Kállayom spolupracoval už na výstave fotografií z Talianska a Grécka) Marián Pauer. Ťažko povedať, aký kľúč volili obaja tvorcovia pri hľadaní kontrastov či paralel dvojíc fotografií. Výsledok je však nesmierne pôsobivý.

Aj známe fotografie nadobúdajú v novom kontexte akoby iný význam. Svojská poetika, hra s geometriou svetla a tieňa, symbolika, zachytenie situácií, ktoré zdanlivo nesúvisia... To všetko vytvára zvláštne premostenie času a priestoru. Nielen tým, čo je na fotografiách, ale najmä tým, čo skrývajú, naznačujú, a najmä tým, čo v človeku vyvolávajú.

Ak mi niečo prekáža, tak to, že úvodná, veľmi kultivovaná esej o Karolovi Kállayovi a fotografii ako takej nie je vcelku, ale je rozdelená do troch častí a rozhodená po celej knihe. Oslabuje to účinok a zbytočne zavádza čitateľa.

V každom prípade sú však Súvislosti Karola Kállaya a Martina Pauera mimoriadne zaujímavou a cennou knihou s nadčasovou hodnotou.

Elena Ťapajová

so súhlasom LIC

Fotogaléria k článku

Návrat hore